Cicavce

Cicavce (Mammalia) sú vývojovo pokročilou triedov stavovcov ktorá sa v súčasnosti vyskytuje takmer všade na Zemi.

Znaky

Vyznačujú sa neobyčajne vyvinutou nervovou sústavou a zložitou stavbou mozgu. Ich hlavným spojovacím znakom je výživa mláďat produktom modifikovaných kožných žliaz - kojenie mláďat. Okrem prítomnosti mliečnych žliaz, možno nájsť len málo jasných spojovacích znakov, ktoré by boli jasným znakom na zaradenie všetkých príslušníkov tejto triedy do jedného spolku. K cicavcom patria suchozemské aj vodné, drobné aj obrovské živočíchy. Cicavce sa zjavili v strednej jure, ale ich búrlivý rozvoj nastal až začiatkom treťohôr po vyhynutí dinosaurov a väčšiny morských plazov.

K tým najzákladnejším spoločným znakom patrí:

• majú stálu telesnú teplotu, najčastejšie medzi 36 °C až 39 °C
• telo pokrýva srsť, zložená z niekoľkých typov chlpov, ktoré sa druhotne môžu premeniť v pichliače, ostne, šupiny a panciere či celkom zmiznúť
• pokožka obsahuje veľa žliaz, najmä potných, ich premenou vznikli aj žľazy pachové a mliečne
• väčšina cicavcov rodí živé mláďatá, ktoré sú po narodení kŕmené materským mliekom.

Evolúcia cicavcov

Cicavce sú potomkami synapsidných plazov. Predkovia cicavcov: cynodonty sa vyvinuli na cicavce v triase až strednej jure. Dôvodom vzniku cicavcov je dôsledok veľkého permského vymierania. Keď pred približne 250 mil. rokov nastal gigantický sopečný výbuch na sibíri, z tepla uvoľňovaného z lávy sa na dne oceánov začala uvoľňovať v obrovských množstvách hydrátovaný metán z gigantickej zmrznutej plochy na dne oceánov, začalo sa z metánu aj z lávy uvoľňovať obrovské množstvo oxidu uhličitého do atmosféry čo spôsobilo gigantický celosvetový sklenníkový efekt. Navyše hydratovaný metán začal pohlcovať obrovské množstvo kyslíka ako vo vode tak v atmosfére. Bez normálnej hladiny kyslíka nedokázali organizmy normálne dýchať a väčšina druhov na to doplatila vyhynutím. Cynodonty však akýmsi zázrakom prežili. Niekoľko miliónov rokov po tomto vymieraní bola ešte na celom svete úroveň kyslíka podpriemerná. Cynodonty sa tomuto prostredí prispôsobili viacerými telesnými zmenami: Namiesto rebier na hrudi a na bruchu sa tento počet zredukoval iba na hruď čo umožnilo rozvoj dýchacej sústavy (dokonalejšie pľúca a bránica). Dinosaury mali však podľa anatómie stavcov podobnú dýchaciu sústavu ako vtáky (teda aj so vzdušnými vakmi, čo je ďalšie prispôsobenie prostrediu chudému na kyslík) čo je dokonalejšie prispôsobenie ako cicavcov. Aby budúce cicavce ochránili svoje mláďatá prešli od vajcorodých k živorodým živočíchom. Keď sa stali živorodými živočíchmi poskytovalo to mláďaťu ochranu pred predátormi a vajcožravými živočíchmi. Prešli od vajcorodých až k vačkovcom a placentovcom. Svojim mláďatám začali venovať viac pozornosti, preto sa u nich vyvinula schopnosť produkovať materské mlieko aby u mláďat podporili rast a imunitu. Srsť a teplokrvnosť sa u nich vyvinula kvôli regulácii telesnej teploty. Po vyhynutí dinosaurov získali cicavce dominantné postavenie vo svete a nastal obrovský rozmach rozmanitosti druhov. Toto postavenie majú aj dnes.

Táto a podobné systematiky zahŕňa len žijúce druhy a skupiny. Používa sa ešte na školách po celom svete na zjednodušenie výuky a pri popularizácii vedy.